Saljut – 7

Každý z nás má nejaké sny. Niektoré idú splniť jednoduchšie, iné zas ťažšie. Medzi tie ťažšie splniteľné sa radí napríklad let do vesmíru, ktorý sa splnil len naozaj pár ľuďom. Ak milujete vesmír a všetko s ním spojené, určite by ste si mali pozrieť aj film Saljut – 7, ktorý však nie je len obyčajný film o vesmíre. Spájajú sa v ňom hneď tri žánre a to dráma, akcia a takisto história.

Pri filme Saljut – 7 sa prenesiete do roku 1985 na orbitálnu stanicu s rovnakým názvom, aký nesie film, čiže Saljut – 7. Táto orbitálna stanica obieha Zem bez pilota. Všetko by bolo v poriadku až na jeden nepríjemný fakt, ktorým je, že stanica prestane reagovať na signály, ktoré sú jej vysielané zo Zeme. Pád tejto stanice a veľkej pýchy Sovietskeho zväzu a vesmírneho priemyslu poškodí nielen dobré meno, ale takisto môže spôsobiť tragédiu vo forme strát na ľudských životoch.

Práve pád orbitálnej stanice je dôvodom, prečo sa do vesmíru musí vydať dvojica astronautov, Vladimír Džanibekov a Viktor Savinyč, ktorí zisťujú, čo spôsobilo poruchu a stratu signálnu. Ak stihnú zistiť príčinu včas, zabránia tak katastrofe, ktorá môže zničiť nejakú časť našej planéty. Problém je však najmä ten, že sa stále neporadilo spojiť s neovládateľným objektom vo vesmíre a astronauti tak majú omnoho ťažšiu úlohu, ako si na začiatku mysleli.

Ako ste mohli vytušiť, film bol nakrútený podľa skutočnosti. Problém a pád tejto orbitálnej stanice sa dodnes berie ako jeden z technicky najzložitejších v histórií vesmíru. Saljut – 7 bola v skutočnosti naozaj sovietska orbitálna stanica, ktorá vyšla do vesmíru v roku 1982. Na stanici slúžilo dokopy 21 astronautov, ktorí však stanicu neskôr opustili. S výnimkou krátkych období bola stanica nepretržite obývaná celkovo 816 dní.
Hneď po tom, ako stanicu opustila posledná posádka, Saljut – 7 ostala nepilotovaná a v roku 1986 sa zdvihla o niekoľko kilometrov vyššie. Tam mala ostať do budúcnosti, kým sa rozhodne, ako ju využiť. Vplyvom slnečnej činnosti však v roku 1990 začala stanica klesať a prichádzal problém, ktorý bol zmapovaný v celom filme.

Celý dej mapuje nielen pád orbitálnej stanice, ale takisto aj studenú vojnu medzi Amerikou a Sovietskym zväzom, ktorí sa predbiehali v dobývaní vesmíru. Každý chcel byť stále lepší a lepší, a preto sa mnohokrát stalo, že bolo do vesmíru vypustené niečo, čo tam koniec koncov ani byť nemalo.

Rusi sú veľmi dobrí pri vytváraní vesmírnych a sci-fi filmov, ktoré sú neskôr u divákov veľmi obľúbené. Rovnako to je aj pri tomto filme, ktorý si získal celosvetovú priazeň. O sláve a najmä úspechu filmu hovorí aj fakt, že rozpočet na film bol len 7 miliónov, no tržby v celosvetovom meradle presiahli sumu vyše 13 miliónov.

Film je technicky na veľmi dobrej úrovni a takisto v ňom divák nájde aj niekoľko napínavých scén, vďaka ktorým na chvíľu zatají dych a bude čakať, čo sa s hlavnými postavami bude diať. Hodnotu filmu jemne znižuje herecké obsadenie, ktoré nebolo úplne profesionálne a niečo tam chýbalo, no na film sa dá aj napriek tomu veľmi dobre pozerať.
Režisér Klim Šipenko si dal záležať aj na drobnostiach, ako napríklad výstroj astronautov či okolie, ktoré perfektne spadalo do osemdesiatych rokov minulého storočia. Vďaka priemernému výkonu ruských hercov a dobrému spracovaniu si film vyslúžil naozaj nadpriemerné hodnotenie, ktorým sa môže ruská kinematografia pýšiť.